Tie najkrajšie zážitky ...

Aj keď som ako malá iba krokovala, už som jazdila bez pomoci. Začalo to v stajni pri Ortášoch. Mala som tam dva kone na ktoré si ešte aj teraz spomínam. Prvý bol valach Dallas. Krásny slovenský teplokrvník. Na ňom som najčastejšie jazdila.
Ďalšia bola kobyla Severánka. Bola biela. Po čase zdraželi výcvikové hodiny a ja som tam prestala chodiť. Po 2 rokoch som dostala správu že vraj sa presťahovali, a kobylu Severánku pravdepodobne dali utratiť kvôli zlomenine nohy. Bola som s toho nešťastná a tak som začala pátrať po inej stajni. Až v škole keď som spoznala dievča tiež zbláznené do koní. Myslela som že budem jediná kto na kone hľadí inak ako len na zviera ktoré treba podkuť, zapriahnuť do koča a šibať bičom.

Mala som na ne úplne iný pohľad a zdá sa že aj to dievča. Pomaly sme sa začali spriateľovať a tak vďaka nej som začala znova jazdiť. Prvý raz ako sme dorazili do Barce do tej stajne sa rodičia dohodli ohľadne jazdenia, no ja som hneď bežala do stajne. V stajni bolo okolo 16-17 koní. Vtedy bol na pravej strane v malom boxe hnedý žrebec (Wiliam).V druhom väčšom boxe bol veľký sivko, potom stredne veľký hnedák. Hneď vedľa bol menší biely angloarab Titanic, potom hnedá kobylka. V ďalšom boxe kobyla Mica, potom 7 ročná kobyla Dária, a nakoniec Fríska kobyla Nora so žrebčekom Demienom. Na ľavej strane boxov bola raz ustajnená hnedá a vysoká kobyla Argueen.Nikdy na ňu nezabudnem. ďalej bol hnedý valach Sultán (môj obľúbený jazdil aj v jazdeckej škole), malý shetlandský pony valach Frigo.A práve o týchto koníkoch musím napísať zopár zážitkov. Takže z Argueen som veľmi nebola ale so Sultánom som jazdila takmer každú hodinu. Na ňom som sa naučila klusať a bol to fakt super koník :D Aj keď pri nešťastnom zážitku som z neho spadla. Bol slnečný deň keď som ako vždy okolo 16:00 jazdila (v lete).

Jazdili sme vonku, no pri diagonálnej zmene smeru sa potkol o pník a spolu sme spadli... No a potom sme ďalej pokračovali rok v jazdení v Barci ale potom sme objavili raj .... Keď sme išli po poľnej ceste v Poľove, už z diaľky som cítila nádherný pach koní ... Nevedela som ako sa tu budem mať dobre o pár mesiacov. Aj keď pri zmene stajní si treba zvyknúť na nové prostredie, trochu iný pach koní, na iných učiteľov jazdectva, iné kone, iné zvieratka (psi, mačky atď.) a aj iných ľudí. Ihneď sme objednali prvú hodinu kde ma aj s kamarátkov vyskúšajú ako ďaleko sme s jazdectvom pokročili.

Na tejto pol hodine sme spoznali kobylu Lófku. Bola to čierna kobyla a mne hneď padla do oka. Na nej nás hneď vyskúšali. A čo som vyšie nenapísala je že si treba zvyknúť aj na iné sedlo čo som hneď zistila. Už som sa nemohla dočkať na druhú hodinu. Medzi tým ako rodičia získavali informácie ohľadne jazdenia, my sme s kamarátkov skúmali stajne, výbehy a okolie. No na ďalších hodinách sme spoznali aj tieto kone : hnedú kobylu huculského typu Lucku, hnedáčku Sisi (slovenský teplokrvník), moju dnes obľúbenú vysokú hnedáčku Estru (anglický plnokrvník), Slovenský teplokrvník biely Black (kožu má čiernu), hnedého westernového koňa Shamana. No a za pár mesiacov sme začali cválať. Teraz už samostatne cválam a som rada že tieto kone a teta ktorá nás učí existuje :)

Přidáno: 75 bodů